Ja neviem či som použil dostatočné slovo na stav trhu práce, v ktorom sa momentálne nachádzajú slovenské gastro prevádzky.

Je pravda, že tento jav sledujem najmä v Trnave a jej okolí. Myslím ale, že tento stav je problém momentálne väčšiny gastro prevádzok na Slovensku. Tak nekvalifikovaní zamestnanci a hlavne neprofesionálni, tak to zažívam skoro každý deň.

Moja práca spočíva v návštevách týchto prevádzok, preto moje pozorovanie je subjektívne a vychádzam hlavne z môjho osobného názoru. Denne sa stretávam s ľuďmi a vzhľadom na to, že som pracoval a žil dlho rokov v zahraničí, musím vyjadriť svoj názor.

(blog pokračuje ďalej, čítaj dolu)

---

Mladý človek po ukončení strednej školy sa chce zamestnať. Tak to je len pekná fráza. Bohužiaľ to funguje ale úplne naopak.

Mladý človek po ukončení strednej školy sa nechce zamestnať!

Mladý človek chce byť hneď šéf a ešte šéf, ktorý len minimálnou námahou prispieva k rozvoju prevádzky v ktorej pracuje. Doslova takýto človek sa cíti ako neohroziteľný vládca, ktorému sa nič nemôže stať. Arogancia strieda agresivitu, kde o profesionalite niet už ani vôbec reči. Kde zamestnanec je väčší pán ako zamestnávateľ. Áno, tak toto je fenomén dnešnej doby. Ale kde? Možno len na Slovensku!

Priebeh vývoja dospievajúceho jedinca je tým pádom absolútne neštandardný a začína to už v škole.

(blog pokračuje ďalej, čítaj dolu)

---

Disciplína rázne zaostáva a dokonca tí čo vystrkujú neustále rožky sú inými obdivovaní. Tu začína tento fenomén a neskôr fenomén vládcu s inteligenciou nula. Najlepšie je na tom, že človek aspoň o niečo inteligentnejší by mal toto v úvodzovkách hovädo svojim správaním diskvalifikovať. Opak je ale pravda. Tu sa práve aj z toho potencionálne sa vyvyjajúceho jedinca na niečo dobré, ba možno až krásne stáva to, čo ma zarmucuje.

Aké je východisko?

Stav, ktorý je dnes na Slovensku riešili západné krajiny v minulosti. To znamená, že do našej krajiny musia prísť ľudia z iných krajín. Ľudia, ktorí si budú vážiť svoju prácu a hostí, ktorí ich navštevujú. Kde sa budeš ozajstne cítiť ako hosť. Kde ti z úctou a úprimne poďakujú za návštevu a tešia sa na ďalšiu. Kde hosť má pocit, že ho tam chcú a nie naopak.

Alebo by sa stal zázrak? Možno už jarnou výchovou, či doma alebo v školách, by sme tento stav vedeli zvrátiť. Opäť si musíme vstúpiť do svedomia a začať konať!

(pokračovanie na budúce)

Pozri aj môj profil branislav.brezak na Instagrame

---