V prvej časti článku o histórii šumivých vín sme spomínali, že Johann Fischer a Michal Schönbauer založili v Bratislave prvú "nefrancúzsku" spoločnosť na výrobu sektov na svete. Úspech tejto bratislavskej firmy tkvel okrem iného v tom, že ich vedúci výroby A. Geiger strávil istý čas v oblasti Champagne, kde si dokonale osvojil tradičnú metódu. Do roku 1842 v Bratislave vyrábali šumivé víno aj Johann Aigermannt, Jozef Esch, Franz Xavier Klag a Eduard Zechmaister. Mnohí z nich fungovali desaťročia, kým sa na nich celkom zabudlo...

Odkaz na I. časť

▪ Jedným z najstarších výrobcov šumivého vína v Uhorsku bol Bratislavčan Jozef Esch (1834). Firmu zdedili jeho potomkovia a aj oni úspešne vyrábali víno niekoľko desaťročí. Na obrázku 1 je reklama firmy z roku 1897. Zdroj: Archív mesta Bratislavy

Odkiaľ sa ostatní menovaní priučili znalostiam výroby šumivého vína sa môžeme len domnievať. Je možné, že niektorí z nich už v 30. či 40. rokoch 19. storočia poslali svojho príbuzného do Francúzka (alebo už aj do nemeckých krajín), aby tam získali know-how.

Boli tu však aj iné spôsoby. Napríklad Johann Aigermannt si vystačil sám. Tento bratislavský továrnik mal skúsenosti s výrobou tichého vína. V tom čase už bola dostupná aj vedecká a praktická literatúra v nemčine či maďarčine, kde bol opísaný postup výroby šumivých vín. Táto cesta však nebola jednoduchá, keďže verejné knižnice v Uhorsku ešte vôbec neboli samozrejmosťou. Aigermannt sa takýmto prácnym spôsobom postupne prepracoval k vlastnej značke sektu. Treba však povedať aj to, že Aigermannt so svojím sektom dieru do svetu neurobil.

---

Jakub Palugyay

Na druhej strane každému slovenskému vinárovi je pravdepodobne známe meno Jakub Palugyay. V 60. rokoch 19. storočia poslal svojho syna krátko po dovŕšení dospelosti do Francúzska, aby tam získal vedomosti a skúsenosti, ktoré následne priniesol domov, do rodinnej firmy. Palugayaovci vyrábali úspešne aj sekt, hoci sa nešpecializovali len naňho.

▪ Mimoriadne úspešná vinárska firmou Palugyay vyrábala aj sekty (maď. Pezsgő). Na obrázku 2 je reklama zo začiatku 20. storočia. Zdroj: Súkromná zbierka Romana Staňa. Za poskytnutie fotokópie mu týmto ďakujeme.

Z francúzskych skúseností čerpal aj továrnik József Törley. Z Francúzska si začiatkom 80. rokov 19. storočia doniesol odborníkov, dokonca pivničného majstra, rodeného Francúza Louisa Françoisa, ktorý sa usadil v Budafoku (dnes súčasť Budapešti). Časom sa dokonca osamostatnil a založil si s bratom vlastnú spoločnosť na výrobu šumivého vína.

---

Expo vo Viedni v roku 1873

Dôležitým prvkami pre rozvoj a šírenie uhorského šumivého vína bol marketing a francúzske know-how. Tých aspektov bolo samozrejme viacero, ale rád by som upozornil ešte na jeden historicky veľmi dôležitý...

▪ Orientačný plán svetovej výstave vo Viedni 1873. Zdroj: commons.wikimedia.org

V priebehu 30. rokov sa uskutočnili v stredoeurópskom priestore prvé priemyselné výstavy, kde sa hodnotili jednotlivé hospodárske a poľnohospodárske produkty, výdobytky vedy a techniky. Jednou z prvých bola Prvá uhorská priemyselná výstava v Pešti v roku 1842. Sekt Fischera & Schönbauera tu zažiaril a média opisovali ich šumivé víno ako suverénne najlepšie - ako produkt, ktorý sa vyrovná francúzskym šampanským.

V roku 1845 získali Fischer & Schönabuer zlatú medailu vo Viedni, kde súperili, okrem iného, aj s bratislavskými kolegami Eschom a Zechmaistrom. O tejto výstave, o úspešných šumivých vínach (a cenách za fľašku) informovali rôzne noviny, nielen v Uhorsku a Rakúsku, ale napríklad aj v Poľsku a tak sa chýr o bratislavskej kvalite šíril po celom stredoeurópskom priestore.

Možno konštatovať, že až do Uhorskej revolúcie v roku 1848 bola firma Fischer & Schönbauer jednoznačnou uhorskou jednotkou. Ostatné firmy (nielen v Bratislave) sa ju snažili dohnať a konkurencia sa pomaly zvyšovala. To podporilo súťaž, ktorá smerovala k zvyšovaniu kvality.

Okrem lokálnych a národných výstav a súťaží, sa, približne od polovice 19. storočia, začali organizovať aj svetové výstavy priemyslu a umenia. Boli to nesmierne veľké a vplyvné podujatia, ktorých sa zúčastňovali výrobcovia, producenti, vynálezci a továrnici z desiatok krajín po celom svete.

Parížske Expo (1867), ktoré trvalo niekoľko mesiacov, navštívilo približne 9 miliónov návštevníkov a rovnako veľkolepé bolo aj Expo vo Viedni v roku 1873.

Súčasťou týchto podujatí boli národné pavilóny, kde sa prezentovala kultúra, história, veda či hospodárstvo jednotlivých krajín. Z Uhorska tu bolo mnoho vystavovateľov rôznych vín a súčasťou podujatia boli aj súťaže, pri ktorých odborní hodnotitelia posudzovali.. prečítaj si celý článok na portáli Kamzavinom.sk


Autor článku: Štefan Hrivňák

"Štefan Hrivňák sa venuje dejinám vinohradníctva a vinárstva, heraldike a archívnictvu. Je autorom a editorom historicko-populárnej publikácie Víno v prameňoch (2018) a autorom monografie Jozefa Watzka, srdcom archivár (2019). Pracuje v Archíve mesta Bratislavy."

---