História vinárstva na Slovensku: Počiatky šumivých vín II.
V prvej časti článku o histórii šumivých vín sme spomínali, že Johann Fischer a Michal Schönbauer založili v Bratislave prvú "nefrancúzsku" spoločnosť na výrobu sektov na svete. Úspech tejto bratislavskej firmy tkvel okrem iného v tom, že ich vedúci výroby A. Geiger strávil istý čas v oblasti Champagne, kde si dokonale osvojil tradičnú metódu. Do roku 1842 v Bratislave vyrábali šumivé víno aj Johann Aigermannt, Jozef Esch, Franz Xavier Klag a Eduard Zechmaister. Mnohí z nich fungovali desaťročia, kým sa na nich celkom zabudlo...
Odkaz na I. časť
▪ Jedným z najstarších výrobcov šumivého vína v Uhorsku bol Bratislavčan Jozef Esch (1834). Firmu zdedili jeho potomkovia a aj oni úspešne vyrábali víno niekoľko desaťročí. Na obrázku 1 je reklama firmy z roku 1897. Zdroj: Archív mesta Bratislavy
Odkiaľ sa ostatní menovaní priučili znalostiam výroby šumivého vína sa môžeme len domnievať. Je možné, že niektorí z nich už v 30. či 40. rokoch 19. storočia poslali svojho príbuzného do Francúzka (alebo už aj do nemeckých krajín), aby tam získali know-how.
Boli tu však aj iné spôsoby. Napríklad Johann Aigermannt si vystačil sám. Tento bratislavský továrnik mal skúsenosti s výrobou tichého vína. V tom čase už bola dostupná aj vedecká a praktická literatúra v nemčine či maďarčine, kde bol opísaný postup výroby šumivých vín. Táto cesta však nebola jednoduchá, keďže verejné knižnice v Uhorsku ešte vôbec neboli samozrejmosťou. Aigermannt sa takýmto prácnym spôsobom postupne prepracoval k vlastnej značke sektu. Treba však povedať aj to, že Aigermannt so svojím sektom dieru do svetu neurobil.
Odkaz na I. časť
▪ Jedným z najstarších výrobcov šumivého vína v Uhorsku bol Bratislavčan Jozef Esch (1834). Firmu zdedili jeho potomkovia a aj oni úspešne vyrábali víno niekoľko desaťročí. Na obrázku 1 je reklama firmy z roku 1897. Zdroj: Archív mesta Bratislavy
Odkiaľ sa ostatní menovaní priučili znalostiam výroby šumivého vína sa môžeme len domnievať. Je možné, že niektorí z nich už v 30. či 40. rokoch 19. storočia poslali svojho príbuzného do Francúzka (alebo už aj do nemeckých krajín), aby tam získali know-how.
Boli tu však aj iné spôsoby. Napríklad Johann Aigermannt si vystačil sám. Tento bratislavský továrnik mal skúsenosti s výrobou tichého vína. V tom čase už bola dostupná aj vedecká a praktická literatúra v nemčine či maďarčine, kde bol opísaný postup výroby šumivých vín. Táto cesta však nebola jednoduchá, keďže verejné knižnice v Uhorsku ešte vôbec neboli samozrejmosťou. Aigermannt sa takýmto prácnym spôsobom postupne prepracoval k vlastnej značke sektu. Treba však povedať aj to, že Aigermannt so svojím sektom dieru do svetu neurobil.
Jakub Palugyay
Na druhej strane každému slovenskému vinárovi je pravdepodobne známe meno Jakub Palugyay. V 60. rokoch 19. storočia poslal svojho syna krátko po dovŕšení dospelosti do Francúzska, aby tam získal vedomosti a skúsenosti, ktoré následne priniesol domov, do rodinnej firmy. Palugayaovci vyrábali úspešne aj sekt, hoci sa nešpecializovali len naňho.
▪ Mimoriadne úspešná vinárska firmou Palugyay vyrábala aj sekty (maď. Pezsgő). Na obrázku 2 je reklama zo začiatku 20. storočia. Zdroj: Súkromná zbierka Romana Staňa. Za poskytnutie fotokópie mu týmto ďakujeme.
Z francúzskych skúseností čerpal aj továrnik József Törley. Z Francúzska si začiatkom 80. rokov 19. storočia doniesol odborníkov, dokonca pivničného majstra, rodeného Francúza Louisa Françoisa, ktorý sa usadil v Budafoku (dnes súčasť Budapešti). Časom sa dokonca osamostatnil a založil si s bratom vlastnú spoločnosť na výrobu šumivého vína.
Na druhej strane každému slovenskému vinárovi je pravdepodobne známe meno Jakub Palugyay. V 60. rokoch 19. storočia poslal svojho syna krátko po dovŕšení dospelosti do Francúzska, aby tam získal vedomosti a skúsenosti, ktoré následne priniesol domov, do rodinnej firmy. Palugayaovci vyrábali úspešne aj sekt, hoci sa nešpecializovali len naňho.
▪ Mimoriadne úspešná vinárska firmou Palugyay vyrábala aj sekty (maď. Pezsgő). Na obrázku 2 je reklama zo začiatku 20. storočia. Zdroj: Súkromná zbierka Romana Staňa. Za poskytnutie fotokópie mu týmto ďakujeme.
Z francúzskych skúseností čerpal aj továrnik József Törley. Z Francúzska si začiatkom 80. rokov 19. storočia doniesol odborníkov, dokonca pivničného majstra, rodeného Francúza Louisa Françoisa, ktorý sa usadil v Budafoku (dnes súčasť Budapešti). Časom sa dokonca osamostatnil a založil si s bratom vlastnú spoločnosť na výrobu šumivého vína.
Expo vo Viedni v roku 1873
Dôležitým prvkami pre rozvoj a šírenie uhorského šumivého vína bol marketing a francúzske know-how. Tých aspektov bolo samozrejme viacero, ale rád by som upozornil ešte na jeden historicky veľmi dôležitý...
▪ Orientačný plán svetovej výstave vo Viedni 1873. Zdroj: commons.wikimedia.org
V priebehu 30. rokov sa uskutočnili v stredoeurópskom priestore prvé priemyselné výstavy, kde sa hodnotili jednotlivé hospodárske a poľnohospodárske produkty, výdobytky vedy a techniky. Jednou z prvých bola Prvá uhorská priemyselná výstava v Pešti v roku 1842. Sekt Fischera & Schönbauera tu zažiaril a média opisovali ich šumivé víno ako suverénne najlepšie - ako produkt, ktorý sa vyrovná francúzskym šampanským.
V roku 1845 získali Fischer & Schönabuer zlatú medailu vo Viedni, kde súperili, okrem iného, aj s bratislavskými kolegami Eschom a Zechmaistrom. O tejto výstave, o úspešných šumivých vínach (a cenách za fľašku) informovali rôzne noviny, nielen v Uhorsku a Rakúsku, ale napríklad aj v Poľsku a tak sa chýr o bratislavskej kvalite šíril po celom stredoeurópskom priestore.
Možno konštatovať, že až do Uhorskej revolúcie v roku 1848 bola firma Fischer & Schönbauer jednoznačnou uhorskou jednotkou. Ostatné firmy (nielen v Bratislave) sa ju snažili dohnať a konkurencia sa pomaly zvyšovala. To podporilo súťaž, ktorá smerovala k zvyšovaniu kvality.
Okrem lokálnych a národných výstav a súťaží, sa, približne od polovice 19. storočia, začali organizovať aj svetové výstavy priemyslu a umenia. Boli to nesmierne veľké a vplyvné podujatia, ktorých sa zúčastňovali výrobcovia, producenti, vynálezci a továrnici z desiatok krajín po celom svete.
Parížske Expo (1867), ktoré trvalo niekoľko mesiacov, navštívilo približne 9 miliónov návštevníkov a rovnako veľkolepé bolo aj Expo vo Viedni v roku 1873.
Súčasťou týchto podujatí boli národné pavilóny, kde sa prezentovala kultúra, história, veda či hospodárstvo jednotlivých krajín. Z Uhorska tu bolo mnoho vystavovateľov rôznych vín a súčasťou podujatia boli aj súťaže, pri ktorých odborní hodnotitelia posudzovali.. prečítaj si celý článok na portáli Kamzavinom.sk
Autor článku: Štefan Hrivňák
"Štefan Hrivňák sa venuje dejinám vinohradníctva a vinárstva, heraldike a archívnictvu. Je autorom a editorom historicko-populárnej publikácie Víno v prameňoch (2018) a autorom monografie Jozefa Watzka, srdcom archivár (2019). Pracuje v Archíve mesta Bratislavy."
Dôležitým prvkami pre rozvoj a šírenie uhorského šumivého vína bol marketing a francúzske know-how. Tých aspektov bolo samozrejme viacero, ale rád by som upozornil ešte na jeden historicky veľmi dôležitý...
▪ Orientačný plán svetovej výstave vo Viedni 1873. Zdroj: commons.wikimedia.org
V priebehu 30. rokov sa uskutočnili v stredoeurópskom priestore prvé priemyselné výstavy, kde sa hodnotili jednotlivé hospodárske a poľnohospodárske produkty, výdobytky vedy a techniky. Jednou z prvých bola Prvá uhorská priemyselná výstava v Pešti v roku 1842. Sekt Fischera & Schönbauera tu zažiaril a média opisovali ich šumivé víno ako suverénne najlepšie - ako produkt, ktorý sa vyrovná francúzskym šampanským.
V roku 1845 získali Fischer & Schönabuer zlatú medailu vo Viedni, kde súperili, okrem iného, aj s bratislavskými kolegami Eschom a Zechmaistrom. O tejto výstave, o úspešných šumivých vínach (a cenách za fľašku) informovali rôzne noviny, nielen v Uhorsku a Rakúsku, ale napríklad aj v Poľsku a tak sa chýr o bratislavskej kvalite šíril po celom stredoeurópskom priestore.
Možno konštatovať, že až do Uhorskej revolúcie v roku 1848 bola firma Fischer & Schönbauer jednoznačnou uhorskou jednotkou. Ostatné firmy (nielen v Bratislave) sa ju snažili dohnať a konkurencia sa pomaly zvyšovala. To podporilo súťaž, ktorá smerovala k zvyšovaniu kvality.
Okrem lokálnych a národných výstav a súťaží, sa, približne od polovice 19. storočia, začali organizovať aj svetové výstavy priemyslu a umenia. Boli to nesmierne veľké a vplyvné podujatia, ktorých sa zúčastňovali výrobcovia, producenti, vynálezci a továrnici z desiatok krajín po celom svete.
Parížske Expo (1867), ktoré trvalo niekoľko mesiacov, navštívilo približne 9 miliónov návštevníkov a rovnako veľkolepé bolo aj Expo vo Viedni v roku 1873.
Súčasťou týchto podujatí boli národné pavilóny, kde sa prezentovala kultúra, história, veda či hospodárstvo jednotlivých krajín. Z Uhorska tu bolo mnoho vystavovateľov rôznych vín a súčasťou podujatia boli aj súťaže, pri ktorých odborní hodnotitelia posudzovali.. prečítaj si celý článok na portáli Kamzavinom.sk
Autor článku: Štefan Hrivňák
"Štefan Hrivňák sa venuje dejinám vinohradníctva a vinárstva, heraldike a archívnictvu. Je autorom a editorom historicko-populárnej publikácie Víno v prameňoch (2018) a autorom monografie Jozefa Watzka, srdcom archivár (2019). Pracuje v Archíve mesta Bratislavy."
Aktualizované: 25.05.2021
Autor: Kamzavinom.sk