O, Nebbiolo, mio caro Nebbiolo!
Prečítaj si pútavý príbeh (blog) od Adriany Harandzovej, rodenej Slovenky, ktorá žije v nádhernom talianskom regióne Piemont. Adriana pracuje ako export manažérka pre vybraných talianskych vinárov a svojim príbehom sa chce podeliť o krásy a zaujímavé poslanie, ktoré v Taliansku zastáva.
"Môj obľúbenec"
Aj napriek zaužívaným tradíciám (s blížiacim sa letným obdobím sa vraj píše o bielych vínach) som sa rozhodla, že vám porozprávam niečo o červenej odrode z Piemontu. Ak ste čítali predchádzajúce blogy, už viete, že ide o môjho "obľúbenca". Nie, nepomýlila som sa, píšem v mužskom rode, aj napriek tomu, že je to "tá" odroda a "to" Nebbiolo. Pre mňa je to akýsi "vínny mačo", ktorý vám učaruje v každej chvíli. Ak prejde okolo vás, opantá vás vôňa sliviek, fialiek, malého červeného ovocia, niekedy vanilky, tabaku a čokolády - učaruje vám jeho "transparentná" rubínovo červená farba, ktorá vekom získa oranžové odlesky (ako keď pánom presvitajú vo vlasoch príťažlivé šediny) a svoje svaly vám predvedie prostredníctvom trieslovín. Predstavme si však tohto krásavca pekne po poriadku.
Jedna z legiend hovorí
Táto odroda si toho určite veľa pamätá, pretože prvé záznamy o nej sa objavili už v 13. storočí. Samozrejme, kde inde, ak nie na vtedajšom území Piemontu. A keďže pravý "Piemontčan" je tvrdohlavý a verný svojmu domovu, tak ani Nebbiolo nechce rásť v inom prostredí. Vyskúšali ho vysadiť na Sardínii, v Kalifornii a možno ešte niekde inde vo svete, no nikde sa mu nedarí tak, ako v jeho rodisku. Nebbiolo potrebuje svoju ílovitú, vápencovú a niekedy aj piesočnatú pôdu, kopcovitú krajinu s nadmorskou výškou okolo 400 - 600 nad morom a najmä hmlu. Pravú nepriehľadnú piemontskú hmlu, počas ktorej ani na krok nevidieť. Dokonca je s týmto prírodným javom spojené aj jeho meno. Hovorí sa, že kedysi sa Nebbiolo zbieralo koncom októbra - začiatkom novembra, v čase keď na vinohrady padala hustá hmla (ráno, keď sa prichádzalo a večer, keď sa odchádzalo). Pravdupovediac, ani teraz tomu nie je inak. Nebbiolo čaká na zber až do polovice októbra a hmly sa tu stále vyskytujú (nie raz som ich zažila). Jedna z legiend hovorí, že jeho názov pochádza priamo odtiaľ, talianskeho výrazu pre hmlu - nebbia. Odtiaľ už nie sme ďaleko od "nebbiolo".
"Môj obľúbenec"
Aj napriek zaužívaným tradíciám (s blížiacim sa letným obdobím sa vraj píše o bielych vínach) som sa rozhodla, že vám porozprávam niečo o červenej odrode z Piemontu. Ak ste čítali predchádzajúce blogy, už viete, že ide o môjho "obľúbenca". Nie, nepomýlila som sa, píšem v mužskom rode, aj napriek tomu, že je to "tá" odroda a "to" Nebbiolo. Pre mňa je to akýsi "vínny mačo", ktorý vám učaruje v každej chvíli. Ak prejde okolo vás, opantá vás vôňa sliviek, fialiek, malého červeného ovocia, niekedy vanilky, tabaku a čokolády - učaruje vám jeho "transparentná" rubínovo červená farba, ktorá vekom získa oranžové odlesky (ako keď pánom presvitajú vo vlasoch príťažlivé šediny) a svoje svaly vám predvedie prostredníctvom trieslovín. Predstavme si však tohto krásavca pekne po poriadku.
Jedna z legiend hovorí
Táto odroda si toho určite veľa pamätá, pretože prvé záznamy o nej sa objavili už v 13. storočí. Samozrejme, kde inde, ak nie na vtedajšom území Piemontu. A keďže pravý "Piemontčan" je tvrdohlavý a verný svojmu domovu, tak ani Nebbiolo nechce rásť v inom prostredí. Vyskúšali ho vysadiť na Sardínii, v Kalifornii a možno ešte niekde inde vo svete, no nikde sa mu nedarí tak, ako v jeho rodisku. Nebbiolo potrebuje svoju ílovitú, vápencovú a niekedy aj piesočnatú pôdu, kopcovitú krajinu s nadmorskou výškou okolo 400 - 600 nad morom a najmä hmlu. Pravú nepriehľadnú piemontskú hmlu, počas ktorej ani na krok nevidieť. Dokonca je s týmto prírodným javom spojené aj jeho meno. Hovorí sa, že kedysi sa Nebbiolo zbieralo koncom októbra - začiatkom novembra, v čase keď na vinohrady padala hustá hmla (ráno, keď sa prichádzalo a večer, keď sa odchádzalo). Pravdupovediac, ani teraz tomu nie je inak. Nebbiolo čaká na zber až do polovice októbra a hmly sa tu stále vyskytujú (nie raz som ich zažila). Jedna z legiend hovorí, že jeho názov pochádza priamo odtiaľ, talianskeho výrazu pre hmlu - nebbia. Odtiaľ už nie sme ďaleko od "nebbiolo".
Samí velikáni
Niekde som čítala, že rozloha vysadených koreňov odrody Nebbiolo zahŕňa len asi 9% z celkovej vysadenej plochy cca 40 000 ha vinohradov v Piemonte. Predstavte si však, aké vína sa z tejto odrody vyrábajú, samí velikáni: Roero, Barbaresco a Barolo. Sú to nezabudnuteľné vína, ozajstné skvosty, ktoré možno archivovať desiatky rokov. O nich si však povieme niečo viac neskôr, lebo stojí zato si ich predstaviť jeden po druhom.
Ak spomenieme "klasické" Nebbiolo, (v Piemonte ho môžete nájsť napr. pod názvom Langhe Nebbiolo DOC alebo Nebbiolo d’Alba DOC), ani tomuto vínu vek neublíži, práve naopak. Jeho charakteristické črty - triesloviny, vyšší obsah kyselín a alkoholu - sú akousi zárukou, že víno dozrieva (pri správnom skladovaní) v priebehu 10 - 15 rokoch. Farba sa zmení na tehlovo oranžovú, vo vôni už cítiť "sladké drievko (pelendrek)" a všetky vône (primárne, sekundárne aj terciárne) sú v rovnováhe. Triesloviny sa zjemnia a dosiahnu hodvábnu mäkkosť, chuť sa zmení na zamatovú a dlhotrvajúcu.
Napísané slová sa dajú cez neho čítať
Ozaj, prečo som na začiatku pri opise farby použila výraz "transparentná"? Ak priložíte kalich Nebbiola k písanému textu, dokážete napísané slová cezeň prečítať. Je to kvôli tomu, že samotné hrozno neobsahuje veľa farbiva a nemá teda takú silnú purpurovú farbu, na akú sme zvyknutí pri vínach ako Barbera, alebo južných talianskych vínach ako Primitivo, Negroamaro a pod.
Niekde som čítala, že rozloha vysadených koreňov odrody Nebbiolo zahŕňa len asi 9% z celkovej vysadenej plochy cca 40 000 ha vinohradov v Piemonte. Predstavte si však, aké vína sa z tejto odrody vyrábajú, samí velikáni: Roero, Barbaresco a Barolo. Sú to nezabudnuteľné vína, ozajstné skvosty, ktoré možno archivovať desiatky rokov. O nich si však povieme niečo viac neskôr, lebo stojí zato si ich predstaviť jeden po druhom.
Ak spomenieme "klasické" Nebbiolo, (v Piemonte ho môžete nájsť napr. pod názvom Langhe Nebbiolo DOC alebo Nebbiolo d’Alba DOC), ani tomuto vínu vek neublíži, práve naopak. Jeho charakteristické črty - triesloviny, vyšší obsah kyselín a alkoholu - sú akousi zárukou, že víno dozrieva (pri správnom skladovaní) v priebehu 10 - 15 rokoch. Farba sa zmení na tehlovo oranžovú, vo vôni už cítiť "sladké drievko (pelendrek)" a všetky vône (primárne, sekundárne aj terciárne) sú v rovnováhe. Triesloviny sa zjemnia a dosiahnu hodvábnu mäkkosť, chuť sa zmení na zamatovú a dlhotrvajúcu.
Napísané slová sa dajú cez neho čítať
Ozaj, prečo som na začiatku pri opise farby použila výraz "transparentná"? Ak priložíte kalich Nebbiola k písanému textu, dokážete napísané slová cezeň prečítať. Je to kvôli tomu, že samotné hrozno neobsahuje veľa farbiva a nemá teda takú silnú purpurovú farbu, na akú sme zvyknutí pri vínach ako Barbera, alebo južných talianskych vínach ako Primitivo, Negroamaro a pod.
Asi ste už zvedaví, čo k takémuto vínu?
Už dlhšie sa tu v Taliansku objavuje trend, že Nebbiolo sa ponúka aj k predjedlám. Najmä ak ide o takú dobrotu ako "carne cruda" (pozn. "biftek"), prípadne teplé predjedlá. Ďalej môžete toto víno ponúkať k cestovinám - samozrejme, veľmi dobre mu "sedia" klasické piemontské "tagliatelle con ragú", agnolotti plnené mäsom, kačacie mäso, červené mäsá. Veľmi dobre sa snúbi aj s králikom (králik na víne) a morčacím mäsom plneným gaštanmi alebo slivkami. Nebála by som sa ho servírovať s gulášom alebo k jahňaciemu perkeltu. Jeden tip na recept vám ponúka taliansky kuchár žijúci na Slovensku Luca Nucciarelli a môžete ho nájsť tu ➡ Dusené hovädzie mäso na víne s kašou zo sladkých zemiakov, glazúrovanými šalotkami a čerstvými kvetmi z cukety v receptoch na Gastromenu.sk
Syry
Nezabúdajme na syry, ktorých je v Piemonte neúrekom. Odporúčam najmä stredne vyzreté, prípadne kozie aj plesňové syry.
Teším sa na ďalšie naše stretnutie, už viem o čom bude môj ďalší príspevok - Adriana Harandzová
Pozri si 1. blog - Prečo mi Piemont tak prirástol k srdcu? od Adriany Harandzovej na Gastromenu.sk
Pozri si 2. blog - Piemont je elitný vínny región v Taliansku. Nepoznáte dôvody? Nuž, ponúknem vám ich hneď niekoľko od Adriany Harandzovej na Gastromenu.sk
Pozri si 3. blog - Vínna etiketa by mala mať v sebe aj niečo šmrncovné! od Adriany Harandzovej na Gastromenu.sk
Sleduj aj profil Adriany Harandzovej wine.n.more na Instagrame a profil Wine-n-More na Facebook-u.
Už dlhšie sa tu v Taliansku objavuje trend, že Nebbiolo sa ponúka aj k predjedlám. Najmä ak ide o takú dobrotu ako "carne cruda" (pozn. "biftek"), prípadne teplé predjedlá. Ďalej môžete toto víno ponúkať k cestovinám - samozrejme, veľmi dobre mu "sedia" klasické piemontské "tagliatelle con ragú", agnolotti plnené mäsom, kačacie mäso, červené mäsá. Veľmi dobre sa snúbi aj s králikom (králik na víne) a morčacím mäsom plneným gaštanmi alebo slivkami. Nebála by som sa ho servírovať s gulášom alebo k jahňaciemu perkeltu. Jeden tip na recept vám ponúka taliansky kuchár žijúci na Slovensku Luca Nucciarelli a môžete ho nájsť tu ➡ Dusené hovädzie mäso na víne s kašou zo sladkých zemiakov, glazúrovanými šalotkami a čerstvými kvetmi z cukety v receptoch na Gastromenu.sk
Syry
Nezabúdajme na syry, ktorých je v Piemonte neúrekom. Odporúčam najmä stredne vyzreté, prípadne kozie aj plesňové syry.
Teším sa na ďalšie naše stretnutie, už viem o čom bude môj ďalší príspevok - Adriana Harandzová
Pozri si 1. blog - Prečo mi Piemont tak prirástol k srdcu? od Adriany Harandzovej na Gastromenu.sk
Pozri si 2. blog - Piemont je elitný vínny región v Taliansku. Nepoznáte dôvody? Nuž, ponúknem vám ich hneď niekoľko od Adriany Harandzovej na Gastromenu.sk
Pozri si 3. blog - Vínna etiketa by mala mať v sebe aj niečo šmrncovné! od Adriany Harandzovej na Gastromenu.sk
Sleduj aj profil Adriany Harandzovej wine.n.more na Instagrame a profil Wine-n-More na Facebook-u.
Aktualizované: 09.04.2021
Autor: Adriana Harandzová
Zdroj: Piemontské vinárstva - Taliansko