Vedeli ste, že prvým hlavným mestom Talianskej republiky bol Turín?
Talianska republika slávila nedávno narodeniny. Bolo to pred 74 rokmi, kedy Taliani rozhodli v referende o štátnej forme svojej krajiny. Monarchia alebo republika? A my už poznáme výsledok - 2. júna 1946 (tesne po konci 2. svetovej vojny a po páde fašizmu) tak ukončil svoju vládu posledný taliansky kráľ Umberto II zo Savojska (dynastia, ktorá vládla zjednotenému Taliansku od roku 1861).
Neskôr Florencia, potom Rím
Toto obdobie trvalo síce len štyri roky - neskôr sa administrácia štátu presunula do Florencie a potom do Ríma - ale pre tento región to malo veľký význam. Aj prvý taliansky prezident (volený parlamentom) pochádzal z Piemontu - štátnik, ekononóm, akademik, žurnalista - Luigi Einaudi (mimochodom, bol vášnivým vinárom a dnes prezidentovi potomkovia vlastnia moderné vinárstvo, ktoré nesie jeho meno).
Turín, vznešené mesto, bohaté na históriu (prvé záznamy o osídlení siahajú vraj až do 3. storočia pred naším letopočtom), bývalé kráľovské sídlo, obklopené Alpami. Ulice sú široké a "dlhočizné" (najdlhšia má 11 km!), mnohokrát so stromovými alejami v strede cesty (takým uliciam sa tu hovorí "corso"). A verte mi, v Turíne sa len tak ľahko nestratíte v labyrinte uličiek (možno len v tom "najcentrovanejšom centre", plnom malých reštaurácií a barov). Keďže mesto má klasickú štvorhrannú formu rímskeho osídlenia, ulice sú na seba kolmé a to pomáha pri orientácii.
V Turíne môžete stráviť ako turista niekoľko dní a určite sa nebudete nudiť
Začneme jedným zo symbolov tohto aristokratického mesta - Mole Antonelliana (foto 1). Jeho odtlačok nájdete aj na rube talianskej "dvojcentovky". Za svoju nezameniteľnú podobu vďačí svojmu tvorcovi, po ktorom nesie meno - Alessandro Antonelli. V polovici 19. storočia dostal spomínaný architekt od židovskej komunity úlohu postaviť synagógu vysokú 47 m. On sa však sa neskôr rozhodol inak a zmenil výšku budovy na 113 m. To sa však zadávateľovi nepozdávalo, a keďže chýbali aj financie na jej dokončenie, hrozilo, že stavba nebude dokončená. Nakoniec ju však zobralo pod správu mesto Turín. Vežu dokončili a so svojimi 167 m bola v období rokov 1889 - 1908 najvyššou murovanou budovou na svete. Aj dnes si drží prvé miesto v rámci centra mesta a hrdo sa pýši nad všetkými historickými budovami. V súčasnosti v nej sídli Národné múzeum kina, ktoré odporúčam navštíviť, je vhodné aj pre deti. Zážitok z návštevy múzea je umocnený tým, že vás sklenený výťah - postavený vo vnútri budovy, vyvezie na najvyššie poschodie, odkiaľ máte Turín ako na dlani. A ak vám praje počasie, predstavia sa vám aj neďaleké Alpy. Ale POZOR! Ak jedna legenda hovorí, že Turín čerpá cez vežu pozitívnu energiu, vysokoškolskí študenti zas veria povere, že prináša smolu (v podobe neurobenej skúšky, predĺženého štúdia alebo dokonca nedokončeného štúdia). Čomu veriť? Nechám to na vás.
Neskôr Florencia, potom Rím
Toto obdobie trvalo síce len štyri roky - neskôr sa administrácia štátu presunula do Florencie a potom do Ríma - ale pre tento región to malo veľký význam. Aj prvý taliansky prezident (volený parlamentom) pochádzal z Piemontu - štátnik, ekononóm, akademik, žurnalista - Luigi Einaudi (mimochodom, bol vášnivým vinárom a dnes prezidentovi potomkovia vlastnia moderné vinárstvo, ktoré nesie jeho meno).
Turín, vznešené mesto, bohaté na históriu (prvé záznamy o osídlení siahajú vraj až do 3. storočia pred naším letopočtom), bývalé kráľovské sídlo, obklopené Alpami. Ulice sú široké a "dlhočizné" (najdlhšia má 11 km!), mnohokrát so stromovými alejami v strede cesty (takým uliciam sa tu hovorí "corso"). A verte mi, v Turíne sa len tak ľahko nestratíte v labyrinte uličiek (možno len v tom "najcentrovanejšom centre", plnom malých reštaurácií a barov). Keďže mesto má klasickú štvorhrannú formu rímskeho osídlenia, ulice sú na seba kolmé a to pomáha pri orientácii.
V Turíne môžete stráviť ako turista niekoľko dní a určite sa nebudete nudiť
Začneme jedným zo symbolov tohto aristokratického mesta - Mole Antonelliana (foto 1). Jeho odtlačok nájdete aj na rube talianskej "dvojcentovky". Za svoju nezameniteľnú podobu vďačí svojmu tvorcovi, po ktorom nesie meno - Alessandro Antonelli. V polovici 19. storočia dostal spomínaný architekt od židovskej komunity úlohu postaviť synagógu vysokú 47 m. On sa však sa neskôr rozhodol inak a zmenil výšku budovy na 113 m. To sa však zadávateľovi nepozdávalo, a keďže chýbali aj financie na jej dokončenie, hrozilo, že stavba nebude dokončená. Nakoniec ju však zobralo pod správu mesto Turín. Vežu dokončili a so svojimi 167 m bola v období rokov 1889 - 1908 najvyššou murovanou budovou na svete. Aj dnes si drží prvé miesto v rámci centra mesta a hrdo sa pýši nad všetkými historickými budovami. V súčasnosti v nej sídli Národné múzeum kina, ktoré odporúčam navštíviť, je vhodné aj pre deti. Zážitok z návštevy múzea je umocnený tým, že vás sklenený výťah - postavený vo vnútri budovy, vyvezie na najvyššie poschodie, odkiaľ máte Turín ako na dlani. A ak vám praje počasie, predstavia sa vám aj neďaleké Alpy. Ale POZOR! Ak jedna legenda hovorí, že Turín čerpá cez vežu pozitívnu energiu, vysokoškolskí študenti zas veria povere, že prináša smolu (v podobe neurobenej skúšky, predĺženého štúdia alebo dokonca nedokončeného štúdia). Čomu veriť? Nechám to na vás.
Námestie Piazza San Carlo
Na druhej strane, symboly prinášajúce šťastie, v Turíne nechýbajú. Na jednom z hlavných námestí Piazza Castello, neďaleko kráľovského paláca je do steny zasunutá medaila z bronzu s podobizňou Krištofa Kolumba. Hovorí sa, že ak sa idúci okolo dotknete jeho malíčka (viditeľne vytŕča z podobizne a je tak trochu "ošúchaný"), prinesie vám to šťastie. Ak sa vám to nezdá v tomto období veľmi hygienické, je tu ďalšia možnosť. Presuňte sa dlhou rovnou širokou ulicou na ďalšie námestie - Piazza San Carlo alebo "salón" Turína (foto 2), ako často toto námestie nazývajú miestni obyvatelia. Námestie dlhé 168 m a široké 76 m býva v lete "posiate" stolíkmi a stoličkami z neďalekých kaviarní, kde si možno vychutnať pravú taliansku kávu.
Na druhej strane, symboly prinášajúce šťastie, v Turíne nechýbajú. Na jednom z hlavných námestí Piazza Castello, neďaleko kráľovského paláca je do steny zasunutá medaila z bronzu s podobizňou Krištofa Kolumba. Hovorí sa, že ak sa idúci okolo dotknete jeho malíčka (viditeľne vytŕča z podobizne a je tak trochu "ošúchaný"), prinesie vám to šťastie. Ak sa vám to nezdá v tomto období veľmi hygienické, je tu ďalšia možnosť. Presuňte sa dlhou rovnou širokou ulicou na ďalšie námestie - Piazza San Carlo alebo "salón" Turína (foto 2), ako často toto námestie nazývajú miestni obyvatelia. Námestie dlhé 168 m a široké 76 m býva v lete "posiate" stolíkmi a stoličkami z neďalekých kaviarní, kde si možno vychutnať pravú taliansku kávu.
Cafè Torino
Tam je na chodníku, pri jednej z najstarších kaviarní "Cafè Torino", pod arkádami, zobrazený zlatý býk. Ak si trúfnete stúpiť na jeho "aparát" (ajajaj), prinesie vám to šťastie! (foto 3)
Arkády!
Predstavujú naozajstný architektonický skvost. Tiahnu sa centrom v dĺžke až 18 kilometrov. Boli postavené najmä kvôli tomu, aby si turínska šľachta mohla dopriať dlhé prechádzky mestom bez toho, aby si v lete spálila jemnú pokožku na slnku a v zime sa vyhla dažďu a snehu. Musím uznať, nevymysleli to zle. Rozsiahle námestia, široké ulice, arkády, pod nimi malé obchody, kaviarne, bary, reštaurácie. To všetko ponúka centrum Turína.
Čo nás čaká na budúce?
Nabudúce sa prejdeme po niektorých historických kaviarňach, ktoré ponúkajú piemontské "kávové" špeciality.
Adriana Harandzová aj napísala ⬇
▫ 1. blog - Prečo mi Piemont tak prirástol k srdcu?
▫ 2. blog - Piemont je elitný vínny región v Taliansku...
▫ 3. blog - Vínna etiketa by mala mať v sebe aj niečo šmrncovné!
▫ 4. blog - O, Nebbiolo, mio caro Nebbiolo!
▫ 5. blog - Veneto, môj druhý najobľúbenejší taliansky región
▫ 6. blog - Lugana DOC - víno sýtej, žltej, slamovej farby so zelenými odleskami
Sleduj profil Adriany Harandzovej wine.n.more na Instagrame a profil Wine-n-More na Facebook-u.
Tam je na chodníku, pri jednej z najstarších kaviarní "Cafè Torino", pod arkádami, zobrazený zlatý býk. Ak si trúfnete stúpiť na jeho "aparát" (ajajaj), prinesie vám to šťastie! (foto 3)
Arkády!
Predstavujú naozajstný architektonický skvost. Tiahnu sa centrom v dĺžke až 18 kilometrov. Boli postavené najmä kvôli tomu, aby si turínska šľachta mohla dopriať dlhé prechádzky mestom bez toho, aby si v lete spálila jemnú pokožku na slnku a v zime sa vyhla dažďu a snehu. Musím uznať, nevymysleli to zle. Rozsiahle námestia, široké ulice, arkády, pod nimi malé obchody, kaviarne, bary, reštaurácie. To všetko ponúka centrum Turína.
Čo nás čaká na budúce?
Nabudúce sa prejdeme po niektorých historických kaviarňach, ktoré ponúkajú piemontské "kávové" špeciality.
Adriana Harandzová aj napísala ⬇
▫ 1. blog - Prečo mi Piemont tak prirástol k srdcu?
▫ 2. blog - Piemont je elitný vínny región v Taliansku...
▫ 3. blog - Vínna etiketa by mala mať v sebe aj niečo šmrncovné!
▫ 4. blog - O, Nebbiolo, mio caro Nebbiolo!
▫ 5. blog - Veneto, môj druhý najobľúbenejší taliansky región
▫ 6. blog - Lugana DOC - víno sýtej, žltej, slamovej farby so zelenými odleskami
Sleduj profil Adriany Harandzovej wine.n.more na Instagrame a profil Wine-n-More na Facebook-u.
Aktualizované: 09.04.2021
Autor: Adriana Harandzová